Baby Box Tengor bol môj prvý fotoaparát. Darovala mi ho mamina sestra, moja teta Marie keď som mal asi 12 rokov. Mal pevne zaostrenie Fix-Focus. Pevnu expozíciu a fotil len v peknom počasí. Ale bol som nadšený a učil som sa doma vyvolávať film a robiť fotografie. Formát filmu nebol 6x9 cm ako u dospelých fotoaparátov ale menší. To viedlo k problému kde taký film kúpiť.

Leica bol môj druhý fotoaparát. Teda nebol môj, ale otec si ho kúpil na služobnej ceste vo Švajčiarsku asi v roku 1947, keď sa ešte dalo vycestovať. Otec videl že sa snažím a že ma to baví a tak mi svoju Leicu požičiaval s poučením aký je to vzácny kus. Neskôr mi Leica v roku 1955 vypadla za jazdy z bicykla na mojom vtedajšom okruhu po Slovensku. Mala kožené púzdro a prežila. Otec sa o tom nikdy nedozvedel. Špecialitou tohto fotoaparátu bol objektív so svetelnosťou 1:2 čo mi neskôr ako maturantovi umožňovalo fotografovať na rôznych večerných podujatiach bez blesku.

Praktica FX 2 bol môj treti fotoaparát. Hneď ako som začal pracovať som sa chcel osamostatniť a mať svoj dobrý fotoaparát. Vtedy som mal 17 rokov. Bola to zrkadlovka ktorá mala presný hľadáčik a fotila s prislušným rachotom. Neskôr som si prikúpil aj expozimeter ktorý mi umožňoval nastaviť správnu expozíciu. Vtedy som už chcel robiť aj väčšie fotografie na papier ako 6x9 cm. Narazil som pritom na technické obmedzenia kinofilmu.

MOSKVA bol môj štvrtý fotoaparát. Môj kolega ma prehovoril a predal mi ho. Negatív mal formát 6x9 cm a neboli problémy so zväčšovaním. Ale aj keď bol fotoaparát skladací, bol dosť neskladný. Moju Prakticu som daroval mojej sestre. Bol som mladý a búrlivák ako sa patrí.

Minolta AL-F bol môj piatý fotoaparát. Technika postupovala vpred a mňa začali viac zaujímať diapozitívy. Farebné fotografie vyhotovené na papieri nemali vtedy slušnú kvalitu a boli drahé. Farebné diapozitívy naopak. Minolta bola vtedy cenove výhodná a mala aj vstavaný expozimeter. Ja som nastavoval len čas a clonu mi nastavovala automatika. Keď som do Minolty založil kinofilm, všetkých 36 záberov malo správnu expozíciu. A tak som sa vrátil ku kinofilmu.

CANON PRIMA ZOOM 70F bol môj šiestý fotoaparát. Minolta začala mať problémy a nikto nevedel japonský stroj opraviť. CANON mal veľku batériu, expozimeter aj blesk. Takto po rokoch som mal všetko po čom som túžil. Opustil som diapozitívy, lebo FOTOLAB mi vedel urobiť pekné farebné fotografie na papier. Ale zase ma neskôr predbehla technika.

FUJIFILM FinePix A820 bol môj siedmý fotoaparát, ale prvý digitálny. Už žiadny FOTOLAB a kupovanie filmov, fotky robím doma na tlačiarni HP. Vtedy som mal vo fotoaparáte pamäťovu kartu 2GB ktorá stála vtedy asi 10 Euro. Až neskôr som pochopil, že na dlhšiu expedíciu nie je potrebné mať viac pamäťových kariet, ale viac batérii.

FUJIFILM Finepix AX 500 bol môj ôsmý fotoaparát. Predošlý A820 začal mať problémy s clonkou čo chráni objektív a model AX 500 bol v cene opravy A820 . To čo zostalo bol problém s batériami. Obidva stroje Fujifilm boli veľmi chúlostivé na batérie. Nabíjateľné batérie nemali radi a pri trochu slabšej batérii nevedeli ani vyrolovať objektív. Chcel som mať niečo malé a výkonné na moje výlety na bicykli.

CANON IXUS 182 je môj deviatý fotoaparát a možno aj posledný. Je malý a výkonný. Na jednu batériu veľku asi ako v mobile urobí bez blesku aj 150 fotografii. Mám v ňom 8GB pamäťovu kartu kde mám vždy dosť miesta. Nenatáčam video, ale môj pokus je vidieť tu Lode na Dunaji.

Niektoré moje iné fotografie ako aj moje programy nájdete tu : Moje freeware programy.